Samá jama, prachy fuč

Autor: Jano Hrčka | 20.2.2013 o 10:37 | (upravené 20.2.2013 o 10:50) Karma článku: 18,73 | Prečítané:  2705x

Viac ako 767 miliónov eur sa na Slovensku vybralo v rokoch 2005 až 2011 na dani z motorových vozidiel. To znamená, že za 7 rokov bolo možné použiť v priemere 54.600 eur na opravu a údržbu každého jedného kilometra ciest II. a III. triedy. V bratislavskom kraji to bolo dokonca viac ako 345.000 eur na jeden kilometer ciest! Prečo sa tak nestalo a kam zmizli tieto peniaze?

Ak jazdíte autom, určite ste sa stretli s tým, že idete po pekne odhrnutej ceste a zrazu prídete k tabuli na koniec okresu a za ňou 30-centimetrová vrstva neodhrnutého snehu. Možno ste dokonca videli odhŕňacie auto, ktoré zrazu z ničoho nič v strede cesty prestalo odhŕňať napriek tomu, že aj pokračujúci úsek cesty nebol odhrnutý. Je to spôsobene tým, že cestná sieť je rozkúskovaná medzi viacerých správcov.

 

Na Slovensku sú cesty II. a III. triedy rozdelené medzi viac ako desať správcov. Okrem ôsmych samosprávnych krajov (vyšších územných celkov), ktoré by sa mali o tieto cesty starať, majú časť týchto ciest v správe mestá Košice, Bratislava, Slovenská správa ciest a Národná diaľničná spoločnosť. Ak by všetky cesty spravoval jeden subjekt, určite by ich spravoval efektívnejšie. Za predpokladu, že máte jeden balík peňazí na všetky cesty a chcete ním rovnako kvalitne riešiť vzniknuté problémy, tak lacnejšie a efektívnejšie to dosiahne jeden správca ako desať. Jeden správca by mal určite nižšie administratívne náklady a tiež by sa dalo ušetriť zdieľaním technických prostriedkov, ako sú upratovacie autá, polievacie autá, odhŕňacie autá a podobne. Zefektívnil by sa aj výkon údržby, lebo technické vozidlá by neukončovali prácu na hranici svojho rajónu alebo na ceste iného správcu, tak ako je tomu dnes. V neposlednom rade by sa pri jednom správcovi mohli peniaze na opravu a údržbu rozdeliť spravodlivejšie podľa toho, kde sú opravy potrebné a nie podľa toho, kde sa peniaze administratívne vybrali.

Statistika2.png

* Dĺžky ciest v rokoch 2005 až 2011 boli po celý čas takmer rovnaké

Ďalším závažným systémovým problémom je skutočnosť, že daň z motorových vozidiel nie je účelovým príjmom. To znamená, že samosprávne kraje (vyššie územné celky), ktoré sú poberateľom tohto príjmu, nemusia takto získané prostriedky použiť iba na opravy a údržby komunikácií. Z tohto dôvodu sa vybrané peniaze používajú podľa aktuálnych “priorít” politikov. A politické priority sú dôvodom, prečo sa peniaze vyzbierané na dani z motorových vozidiel používajú na kultúry, na marketing – vlastne na čokoľvek.

Peniaze, ktoré sa predsa len použijú na cesty, sa spravidla používajú na plátanie ciest. Asi niekto vypočítal, že je výhodnejšie cesty plátať každý rok na inom mieste, ako ich raz poriadne opraviť. Samozrejme, výhodnejšie pre firmy, ktoré túto činnosť vykonávajú. Veď jediný rozdiel v oprave výtlkov medzi dodávateľskou firmou a mediálne známym dobrovoľníkom Milanom Capákom je len v cene. Kým on dokáže opraviť jeden výtlk za približne 3 eurá, tak samospráva to dokáže spraviť stonásobne drahšie.

Posledným, avšak nezanedbateľným dôvodom, je snaha týchto subjektov mať vplyv na použitie finančných prostriedkov. Každý zo správcov veľmi dobre vie, že ovplyvniť výber firmy, ktorá bude cesty upratovať, odhŕňať a opravovať vie iba vtedy, keď sa peniaze nachádzajú v jeho rozpočte. A keďže sa jedná o značné sumy peňazí, tak motivácia kontroly nad nimi je naozaj veľká. Ako príklad stačí uviesť hlavné mesto, ktoré chce od Bratislavského samosprávneho kraja peniaze na opravu ciest namiesto toho, aby samosprávnemu kraju zverilo cesty II. a III. triedy. Samosprávny kraj peniaze dať nechce, lebo by tak stratil kontrolu nad ich použitím. A tak vzniká absurdná situácia. Na jednej strane je hlavné mesto v tak “zlom finančnom stave”, že v roku 2012 rozpredalo pozemky, častokrát pod cenu, spolu za 8 miliónov eur. Na druhej strane, v tom istom roku vynaložilo približne 10 miliónov eur na opravy a údržby ciest, o ktoré by sa principiálne ani nemalo starať.

 

Tiež vám to nedáva logiku? Tak to sa volá politika a je to hlavný dôvod prečo u nás všade chýbajú peniaze. Je tak “zložitá”, že vám ju väčšina politikov ani nedokáže vysvetliť. Nie preto, že by to nevedeli vysvetliť, ale preto, že by ste to vraj neboli schopní pochopiť.

Preto keď počujete slovné spojenie “to je politika”, zbystrite pozornosť. Zaručene sa bude jednať o neobhájiteľný nezmysel, keďže neexistuje nič tak “politicky” zložité, čo by sa nedalo rozumne vysvetliť. Politici, ktorí sa riadia inou logikou v politike a inou v bežnom živote do politiky nepatria. Netreba však na to zabúdať najmä pri voľbách.

 

Ak sa Vám môj článok na blogu páčil, prosím podporte ho hlasovaním na Vybrali SME (po kliknutí sem) ako aj cez označenie Dobrý článok pod textom. Prispejete tým k zvýšeniu jeho čítanosti. Ďakujem.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?