Totálny chaos vo financovaní Bratislavy

Autor: Jano Hrčka | 26.6.2017 o 13:56 | Karma článku: 10,82 | Prečítané:  10565x

Vedeli ste, že magistrát od roku 2012 nerozdelil peniaze mestským častiam správne, ale žiadna mestská časť sa nesťažovala, lebo nikto tomu nerozumie?

Vedeli ste, že nedostatok miest v materských školách v Bratislave súvisí aj s absurdným delením daní medzi mesto a mestské časti? Vedeli ste, že dane sa medzi mestské časti nerozdeľujú spravodlivo, čo spôsobuje, že 12 mestských častí žije na úkor zvyšných piatich? Vedeli ste, že v Bratislave sa pod pojmom solidarita berú peniaze jednej z najchudobnejších mestských častí a dávajú sa jednej z najbohatších? Vedeli ste, že magistrát od roku 2012 nerozdelil peniaze mestským častiam správne, ale žiadna mestská časť sa nesťažovala, lebo nikto nerozumie tomu, ako sa to počíta? Ak chcete vedieť, ako v Bratislave (ne)funguje financovanie a prečo, čítajte ďalej a pochopíte.

Keďže je systém financovania celkom zložitý, rozdelil som jeho popis na dve časti. V prvej textovej časti veľmi stručne vysvetľujem jednotlivé problematické oblasti systému. Detailný popis systému a jeho analýzu vrátane výpočtov a vysvetlení som dal do samostatného článku (bude zverejnený v priebehu 24 hodín), aby som s tým zbytočne nezaťažoval všetkých, ale aby si to mohol pozrieť každý, kto chce lepšie porozumieť tu uvádzaným číslam.

Všetky obce na Slovensku (mesto je podľa zákona tiež obec) sú financované najmä z dvoch príjmov. Prvým a hlavným je daň z príjmov fyzických osôb (DPFO) a druhou je daň z nehnuteľností (DzN). Kým DzN si mestá určujú sami, tak DPFO rozdeľuje štát medzi obce na základe tohto vzorca:

article_photo

(viac o vzorci sa dočítate v samostatnom článku alebo v nariadení vlády č. 668/2004 Z.z.)

Dane (DPFO a DzN) v Bratislave v rokoch 2012 až 2017

*pre rok 2017 je uvedený predpokladaný príjem

Nedostatok miest v materských školách

Ak vás hnevá, že vo vašej mestskej časti máte nedostatok miest v materských školách, tak vedzte, že dôvodom je aj systém prerozdelenie daní v hlavnom meste. Pri prerozdeľovaní DPFO medzi jednotlivé obce dáva štát veľkú váhu (až 40%) na prepočítaný počet detí. Takmer 50% z tejto sumy tvorí príspevok na deti v materských školách. Avšak, z dôvodu Štatútu, sa pri prerozdeľovaní mestským častiam, ktoré v zmysle zákona prevádzkujú materské školy, dostane iba približne 66% z tejto sumy. Zvyšok ostane hlavnému mestu. Dokonca, aj súkromní prevádzkovatelia materských škôl dostanú od magistrátu na jedno dieťa v materskej škole vyššiu sumu ako mestské časti. To spôsobuje, že mestské časti musia prevádzku materských škôl dofinancovávať z iných zdrojov a nemajú financie na zabezpečenie dostatočných kapacít. Najhoršie na tom celom je, že toto nesystémové rozdelenie si poslanci mesta ukotvili v Štatúte. Väčšinu z peňazí, ktoré magistrátu prišli z dôvodu fungovania materských škôl mestskými časťami je použitá na úplne iné účely, napríklad na predražené verejné osvetlenie alebo predraženú zimnú a letnú údržbu hlavného mesta.

Menejcenní Bratislavčania

Pri delení daní medzi mestské časti sa v roku 2007 politici dohodli, že 68% dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) zostane mestu a 32% si podelia mestské časti podľa zásluhy. Každá mestská časť mala dostať pomerom toľko, koľko sa pričinila o príjem z DPFO do rozpočtu mesta, v zmysle nariadenia vlády. To sa ale nedeje a mesto neprerozdeľuje peniaze tak, ako prídu zo štátu (vysvetlenie v samostatnom článku).

Daň z nehnuteľností sa delí tak, že 50% si nechá mesto a 50% pošle do tej mestskej časti, v ktorej katastrálnom území sa vybrala. Takéto rozdelenie sa deje zvykovo napriek tomu, že Štatút presne nerieši v akom pomere sa má DzN rozdeliť medzi mestské časti. Tákato realizácia prerozdelenia robí bohatými mestské časti Ružinov (vďaka Slovnaftu), Devínsku Novú Ves (vďaka Volkswagenu), Nové Mesto (vďaka bývalým Chemickým závodom Juraja Dimitrova). Ak by pri tejto filozofii delenia chcela zbohatnúť napríklad taká Karlova Ves, musela by zastavať vodný zdroj Sihoť, zoologickú záhradu, študentské mestečko v Mlynskej doline alebo areál Slovenskej akádémie vied. Tie sú od platenia daní z nehnutľností oslobodené, ale tvoria takmer 40% plochy katastrálneho územia.

Rozdiely sú teda obrovské. 12 mestských častí, v ktorých mimochodom žije menej ako 50% Bratislavčanov, má z daní viac ako 100% priemeru. Zvyšných 5 mestských častí, v ktorých žije viac ako 50% Bratislavčanov, má výrazne menej ako je 100% priemeru.

Podľa príjmu na hlavu z tabuľky vyplýva, že v Bratislave má jeden obyvateľ Devínskej Novej Vsi hodnotu skoro ako dvaja Petržalčania alebo jeden obyvateľ Čunova ako 3,5 Petržalčana. Ak odpočítame z rozpočtov náklady na školstvo, tak ako je určené vo vyhláške č. 668/2004 Z.z., tak dostaneme ešte hrozivejšie čísla. Jeden obyvateľ Záhorskej Bystrice má hodnotu troch obyvateľov Vrakune a jeden Devínčan má dokonca hodnotu takmer šiestich obyvateľov Vrakune!!!

Podobne ako Vrakuňa sú na tom aj Dúbravka, Petržalka, Karlova Ves a PodunajskéBiskupice. Pri takomto prerozdelení daní si treba položiť otázku, či v týchto mestských častiach žijú obyvatelia nie druhej, ale asi až tretej kategórie. Takéto prerozdeľovanie spôsobuje, že tieto mestské časti nemajú dostatok finančných prostriedkov na originálne kompetencie (materské školy, školské družiny, školské stravovanie, ...).

Nesolidárna solidarita

Aby toho nebolo málo, tak v rámci prerozdelenia financií medzi mestskými časťami existuje takzvaná solidarita. Solidarita bola vymyslená preto, aby veľké mestské časti pomohli finančne tým malým. Ružinov a Nové Mesto, patria k bohatým mestským častiam. Staré Mesto je tiež nad priemerom. Absurdnosťou aktuálneho systému je platenie solidarity Petržalkou, ktorá je v absolútnych číslach najchudobnejšou mestská časť (najmenej eur na 1 obyvateľa) a po odpočítaní školských peňazí je treťou najchudobnejšou. V oboch prípadoch so svojim podielom 72% a 67% je hlboko pod priemerom. Na opačnej strane stojí mestská časť Vajnory, ktorá je poberateľom solidarity napriek tomu, že patrí medzi najbohatšie mestské časti so 166% resp. 210% priemeru.

Nesprávne výpočty

Okrem toho, že je prerozdelenie nespravodlivé, tak je tak zložité, že mu prakticky nikto nerozumie. Vzorec na prerozdelenie sa zvykne nazývať “Ftáčnikov vzorec” a bývalý starosta Petržalky a primátor hlavného mesta bol asi jediný, kto mu rozumel. Problém je, že aj samotný Ftáčnik mal vo vzorci chyby a keďže tomu nikto iný nerozumel, nemal ho kto na to upozorniť. V rokoch 2012 až 2014 boli nesprávne vypočítané podiely mestským častiam, lebo “Ftáčnikov vzorec” obsahoval nesprávny veľkostný koeficient pre Vajnory a Čunovo. Kým Vajnory mali mať ako obec nad 5000 obyvateľov veľkostný koeficient 0,91, tak vo všetkých výpočtoch majú iba 0,9 a rovnako Čunovo má veľkostný koeficient 0,89 a ako obec nad 1000 obyvateľov mal mať 0,90. Táto chyba spôsobila, že mestská časť Vajnory dostala v týchto rokoch spolu o 4896 eur menej ako mala (1614, 1567 a 1715 eur). Rovnako aj Čunovo dostalo v týchto rokoch spolu o 968 eur menej ako podľa vzorca dostať malo (346, 306 a 316 eur). Tieto peniaze si podľa koeficientov rozdelili ostatnémestské časti. V roku 2014 sa zas inou chybou vo vzorci nezapočítalo Karlovej Vsi 427 potenciálnych stravníkov, čím mestská časť prišla o približne 32 000 eur. Opäť nebolo nikoho, kto by na chybu prišiel a upozornil. Obdobných chýb môže byť samozrejme ďaleko viac.

Touto cestou by som sa Vám, pán Ftáčnik, chcel poďakovať, že ste boli ochotný sa so mnou stretnúť, a obratom ste mi poskytli všetky podklady (vzorce), na základe ktorých som mohol vyššie uvedené chyby identifikovať.

Perla na záver

Napriek tomu, že uvedené chyby boli v roku 2015 opravené, tak iné chyby pri prerozdeľovaní ostali. Na ich vysvetlenie veľmi stručne ukážem, ako sa zostavujú podiely mestských častí, podľa ktorých sa posielajú peniaze.

Ako príklad si zoberieme Petržalku, ktorá má najviac obyvateľov a preto sa na DPFO podiela 25%. To znamená, že z každých 1000 eur pre mestské časti na DPFO je 250 eur pre Petržalku. Na DzN má ale iba 10% podiel, čiže z každých 1000 eur pre mestské časti na DzN je iba 100 eur pre Petržalku. Podľa prognózy na rok 2016 sa malo na DPFO rozdeliť 50 miliónov eur (tzn. 12,5 milióna pre Petržalku) a 30 miliónov eur na DzN (tzn. 3 milióny pre Petržalku). Na rok 2016 sa určil fixný percentuálny podiel pre Petržalku a to (DPFO pre Petržalku + DzN pre Petržalku) / (DPFO spolu + DzN spolu). Koeficient pre Petržalku sa určil ako (12 500 000 + 3 000 000) / (50 000 000 + 30 000 000) = 19,38%.

Problém nastal v tom, že v roku 2016 prišlo do mesta na DPFO o 3 milióny eur viac ako sa predpokladalo. To znamená, že koeficient pre Petržalku mal byť nasledovný: (13 250 000 + 3 000 0000)/ (53 000 000 + 30 000 000) = 19,57%. Aj keď sa rozdiel nezdá veľký (0,19%), tak pri takomto objeme peňazí to predstavuje pre Petržalku 157 000 eur. To rozhodne nie je málo pre jednu z najchudobnejších mestských častí.

Ak ste sa dočítali až sem, znamená to, že som vás číslami a výpočtami úplne neznudil. Pre tých z vás, ktorí chcete vedieť viac zverejním detailnejší rozpis celého financovania vrátane taubliek s výpočtami.

Ak vás tento článok zaujal, podporte ho prosím na Vybrali SME (po kliknutí sem) ako aj cez označenie Zvýšte karmu pod textom. Prispejete tým k jeho čítanosti. Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Vášáryová: Poľsko zažíva svoj mečiarizmus, už sme ho predbehli

Slovensko musí ukázať, že je iné ako susedné krajiny, hovorí bývalá veľvyslankyňa v Poľsku MAGDA VÁŠÁRYOVÁ.


Už ste čítali?