Župné voľby 2017 – kandidáti (2. časť) (aktualizované)

Autor: Jano Hrčka | 11.10.2017 o 7:50 | (upravené 11.10.2017 o 16:42) Karma článku: 4,45 | Prečítané:  715x

Pred ôsmimi mesiacmi som písal o potenciálnych kandidátoch na bratislavského župana (článok tu). Mesiac pred voľbami je správny čas na vyhodnotenie predpovede a aktualizáciu odhadov (článok bol uverejnený na aktuality.sk)

Na začiatok by som rád upozornil, že píšem svoj názor - ako to vidím a ako si myslím, že to bude. To neznamená, že si želám, aby to tak bolo. Svojim želaniam a odporúčaniam budem venovať samostatný článok. 

Aktualizované

Dnes 11.10.2017, deň po mojom článku, vyšiel nový predvolebný prieskum, ktorý robila agentúra FOCUS (článok tu). Ten len potvrdzuje väčšinu odhadov a predpokladov, ktoré nájdete v tomto článku. Priebežné výsledky kandidátov sa takmer všetky nachádzajú v mojich intervaloch. Niektoré rozdiely sú spôsobené tým, že ja odhadujem konečný výsledok, kde zohľadňujem veci, ktoré predpokladám, že sa ešte len udejú. Samozrejme, je možné, že sa udejú inak alebo budú mať iný dopad než predpokladám. V takom prípade sa, samozrejme, môžem mýliť aj v samotnom výsledku.

Silné a slabé stránky hlavných kandidátov

Milan Ftáčnik (transparentný účet tu) – jeho výhodou je prakticky 100% znalosť jeho mena. Vzhľadom k svojej dlhovekosti v politike je presne ten typ kandidáta, ktorý pre svoju notorickú známosť, slušné vystupovanie a rozsiahle vedomosti a skúsenosti, patrí vždy k hlavným favoritom. Poraziť ho môže len vidina voličov na lepšieho kandidáta, čo sa napríklad podarilo súčasnému primátorovi Ivovi Nesrovnalovi. Táto vidina podľa mňa vrátila Bratislavu o 20 rokov späť do doby temna, primátorskej svôjvôle, korupcie, politického vydierania, kšeftovania a kupovania poslancov. To má za následok, že viacero ľudí, vrátane mňa, nebude mať chuť opäť experimentovať. Pokiaľ nebude istota na víťazstvo lepšieho kandidáta, tak zvolia radšej Ftáčnika. Nie je to síce Mercedes vašich snov, ale je to funkčný dopravný prostriedok, ktorý vás dovezie do cieľa, i keď určite s menším komfortom ako by ste chceli, nie práve najkratšou cestou a s vyššou spotrebou ako je uvedené v technickej dokumentácii. Jednoznačnou výhodou Milana Ftáčnika je obrovský komunálny prehľad, ktorý má zo všetkých kandidátov najlepší. Zlé jazyky tvrdia, že to na výsledku jeho práce nie je veľmi vidieť. Pre objektívnosť treba povedať, že Bratislavu v roku 2010 prebral s najväčším dlhom v histórii, pričom v rokoch 2010, 2011 malo mesto Bratislava najnižšie daňové príjmy v histórii. Samozrejme, po toľkých rokoch sa mu nevyhli šrámy a rôzne škvrny. Sám som niekoľko zdokumentoval v článkoch na svojom blogu. Ťažko povedať, ako veľmi na jeho pôsobenie môžu mať vplyv väzby a dohody z minulosti. Určite mu tiež nebude pomáhať prívlastok červený, komunista alebo Smerák.

Rudolf Kusý (transparentný účet tu)  – je vo funkcii starostu Nového Mesta druhé volebné obdobie. Jeho komunálne znalosti budú patriť tiež k tým lepším. Kusého problém na úrovni kandidáta na župana je jeho všeobecná neznámosť a to aj napriek tomu, že je župným poslancom od roku 2009. Vzhľadom k tomu, že je v úrade už druhé obdobie, tak ako na každého, aj na ňho nájdete pozitívne, ako aj negatívne názory. Pre objektívnosť treba upresniť, že tých pozitívnych je výrazne viac. Predpokladám, že Matúš Čupka zo Zelenej hliadky alebo bloger/aktivista Róbert Puk by s týmto tvrdením nesúhlasili a pripisovali to najmä jeho dobrému marketingu. Asi aj na tom môže byť niečo pravdy. Najväčší problém kandidatúry Kusého vidím v tom, že ak sa 7 rokov hráte na piesočku vo svojej mestskej časti, tak je problém dobehnúť všeobecnú známosť za 8 mesiacov. Jednou z možností je práve drahá masívna kampaň, pre ktorú sa rozhodol. Ako poslanec župy zverejňuje každoročne svoje majetkové priznania, a keďže nemá príjmy ako Kiska, tak je logické, že najviac otázok vyvoláva cena jeho kampane a vysvetľovanie jej financovania. Ak by od začiatku všetko platil cez transparentný účet, bol by o problém menej. Môžem sa len domnievať, aký bol jeho dôvod, aby začal transparentný účet používať až od dátumu, kedy mu to zákon prikazuje a nie o pár mesiacov skôr, kedy začal svoju kampaň. Iní kandidáti (Uhler, Ftáčnik, Mrva) platili náklady na kampaň cez transparentný účet aj pred dátumom 28.06.2017, odkedy to už je zo zákona povinné. Keby transparentný účet používal celý čas, bolo by vidieť koľko kampaň stojí, aj kto peniaze na účet vložil. Je to škoda, lebo nepatrí medzi zlých kandidátov. Oficiálne priznaných 220 000 eur na svoju volebnú kampaň, nemajú žiadnu ekonomickú logiku a návratnosť. Aj to iba za podmienky, že vyhrá. Na rozprávky typu, že sa mu na 220 000 eur poskladali kamaráti a rodina bez očakávania návratnosti alebo kompenzácie, som nikdy neveril. Medzi Kusého silné stránky bude patriť jeho mestská časť, kde v kampani na starostu vyhral v roku 2014 s 10 412 hlasmi s obrovským rozdielom. Ďalej bude mať silnú podporu v mestskej časti Dúbravka, kde spolu s ním na poslanca kandiduje starosta Dúbravky Martin Zaťovič alebo v Záhorskej Bystrici kandidujúci starosta Jozef Krupa. Trochu ma desia jeho kandidáti na poslancov za Petržalku. Ide o prvého vicestarostu Jána Bučana a súčasného župného poslanca Eduarda Demela (budem sa im venovať v samostatnom článku). Takisto pre poriadok treba povedať, že všetci spomenutí (Zaťovič, Krupa, Bučan a Demel) sú bývalí dlhoroční členovia SDKÚ-DS.

Juraj Droba (transparentný účet tu) – z relevantných kandidátov má určite najmenšie vedomosti ako aj skúsenosti so župou alebo komunálnou politikou ako takou. Keby sa jej venoval systematicky a dlhodobo, bola by jeho šanca na zvolenie veľmi vysoká. Napriek veľmi dobrým číslam, ktoré dosiahol v parlamentných voľbách, mám pocit, že je pre voličov na post župana málo uveriteľný. Môžno voľby ukážu, že sa mýlim, ale takýto mám z toho dojem ja. Má veľmi silnú podporu pravicových strán (kandiduje za koalíciu SaS, OĽaNO, SMK, NOVA, OKS, Zmena zdola) a asi najmenšie problémy s vysvetľovaním, z čoho platí svoju kampaň. K jeho konečnému výsledku mu určite dopomôže 49 kandidátov na poslancov, ktorí spolu s ním kandidujú. I keď bez podpory tých za KDH, keďže niektoré konzervatívne strany majú s jeho liberálnymi postojmi problém.

Pavol Frešo (transparentný účet tu) – je vo funkcii druhé volebné obdobie. Čo sa týka znalosti župy a komunálu ako takého, tak jeho vedomosti budú po Ftáčnikovi asi druhé najlepšie. Dvakrát bol zvolený za župana s podporou veľkej pravicovej koalície, ktorú ale tentokrát mať nebude. V roku 2009 získal v prvom kole 42 794 a v roku 2013 dokonca 57 777 platných hlasov. V týchto voľbách aj dlhoročný člen SDKÚ-DS a jej bývalý predseda bude kandidovať ako nezávislý. Rovnako si nálepku “nezávislý” začali dávať aj jeho veľmi blízki župní spolupracovníci Peter Húska a Barbora Oráčová. Peter Húska je Frešov poradca a súčasne vedúci odboru komunikácie na župe. Mimochodom, v posledných parlamentných voľbách, kedy SDKÚ-DS získalo 0,26%, bol šéfom volebného štábu (zaujímavé krátke video tu). Barbora Oráčová je zase riaditeľka Frešovej kancelárie (video tu). Keby vás zaujímalo, koľko Frešo platí týmto svojim najbližším a najvernejším spolupracovníkom, tak sa to nedozviete. Napriek tomu, že platy vedúcich pracovníkov sú v zmysle infozákona vyžiadateľné, župa vám ich na rozdiel od iných úradov nesprístupní. Je to hlavne preto, lebo vedúci pracovníci pod Frešom ostali žiť ešte v starých “dobrých” SDKÚ časoch, ale tomu sa budem venovať v samostatnom článku. Frešo kampaňuje minimálne posledné dva roky. Od oznámenia volebného výsledku SDKÚ-DS v parlamentných voľbách ešte svoje úsilie zintenzívnil. Každý deň sa objavuje na všetkých akciách v Bratislavskom kraji, kde sa môže aspoň trochu zviditeľniť. Samozrejme, je to výrazne legitímnejšie, ako keď za takmer 500 000 eur platil kampaň zo župného rozpočtu členom SDKÚ-DS a zhodou okolností súčasne zamestnancom župy. Mimochodom, aj tým vyššie spomenutým (link tu). O nezmyselnej reklame v Trnavskom kraji za 180 000 eur za 7 rokov objednávanej u spolustranníka Milana Romana už ani nehovorím (článok tu). Frešo, ako jediný z hlavných kandidátov "oficiálne" neminul za viac ako tri mesiace (od 28.06.2017 do 9.10.2017) na kampaň ani jedno jediné euro. Pričom na politickú kampaň vám žiadna firma nedodá služby bez platby vopred. Tým okrem predvolebného sľubu dopravy zadarmo ide celému kraju ukázať, že aj kampaň na župana vie ako jediný spraviť úplne zadarmo. Napriek všetkému uvedenému sú jeho šance na opätovné zvolenie malé, ale stále reálne. Jeho najväčšia výhoda je, že post župana obhajuje a môže na kampaň využívať celý župný úrad. Jeho šancu drží pri živote aj ďalších 17 kandidátov, vďaka ktorým na zvolenie za župana nebude potrebných toľko hlasov ako v minulosti.

Daniel Krajcer (transparentný účet tu) – má podobne ako Milan Ftáčnik známe meno a ako bývalý novinár a moderátor má dobré vystupovanie a všeobecný prehľad. Nomináciu Krajcera považujem za veľmi šikovný ťah. Aktuálna situácia je priaznivá na dvojitý cieľ. Môže prekvapiť a pre stranu SKOK získať dobrý výsledok. V najhoršom prípade odoberie hlasy Jurajovi Drobovi, ktorého by neradi videli uspieť. Krajcerovou výhodou je, že v posledných voľbách kandidoval za župana. V roku 2013 získal 16 205 hlasov, čo považujem za jeho strop a skutočný výsledok bude skôr nižší. Dôvodom je omnoho viac silných a vyrovnaných kandidátov ako aj jeho nie najlepšie výsledky z parlamentných volieb. Medzi ďalšie silnejšie stránky bude patriť podpora politických strán. Je síce iba kandidátom Most-Híd, SKOK a Strany zelených, ale tieto strany idú v spoločnej koalícii so stranami SMER-SD a SDKÚ-DS. Preto môžu mať voliči pocit, že je kandidátom celej tejto koalície. Strana SMER-SD v Bratislavskom kraji zatiaľ nepodporila žiadneho z kandidátov. A možno ani nepodporí, lebo jej bude vyhovovať ktorýkoľvek z vyššie uvedených kandidátov. Okrem Drobu.

Ján Mrva (transparentný účet tu) – sa pri svojej kandidatúre bude spoliehať najmä na podporu u konzervatívnych voličov. Jeho problémom je, podobne ako u Kusého, jeho všeobecná neznámosť. Poznajú ho hlavne v mestskej časti Vajnory, kde je starostom už tretie volebné obdobie. Jeho protikandidáti majú známejšie mená (Ftáčnik, Frešo, Krajcer), sú z výrazne väčších mestských častí a majú niekoľkonásobne drahšiu kampaň (Kusý), alebo majú výraznú podporu pravicových strán, dokonca aj tých konzervatívnych (Droba). Aj keď má Mrva ku konzervatívnym voličom najbližšie, nemá dostatok času, peňazí ani iných nástrojov, ktorými by vedel presvedčiť dostatočne veľkú masu ľudí. Jeho výhodou je to, že kandiduje so skupinou poslancov, ktorá mu prinesie nejaké hlasy naviac.

Jozef Uhler (transparentný účet tu) – je druhé volebné obdobie poslancom Bratislavy za mestskú časť Jarovce, kde je dnes vicestarostom. Jeho kandidatúru charakterizuje moja nedávna skúsenosť z karloveských hodov. Tam sa jeden mladý muž, v blízkosti Uhlera a jeho volebnej skupiny, pýtal druhého: “Kto je to Jozef Uhler”. Odpoveď bola: “Kandidát na župana”. To však prvému nestačilo a pýtal sa: “Ale kto to je?” Napriek tomu, že kandidatúru ohlásil ako prvý ešte v júni 2016, investoval do nej podľa transparentného účtu takmer 100 000 eur, a aj keď mu kampaň robia chlapci z Komplotu (robili kampaň aj Kiskovi), tak žiadnu dieru do sveta neurobí. Dôvodov je veľa, ale hlavný je ten, že Jozef Uhler nie je kampaňový typ. Nie je dostatočne výrazný, nie je dostatočne populistický, nie je dostatočne kontroverzný, nie je dostatočne niečím špecifický. Skrátka keď ho nepoznáte, tak si ho nemusíte všimnúť alebo zapamätať. Nie je to zlý človek, ale ako sa hovorí, z ovce medveďa neurobíš, tak ako zo mňa nikto neurobí vyšportovaného, svalnatého fešáka. Ako jediný z uvedených kandidátov sa súčasne uchádza aj o post poslanca župy. Niektorí zvyknú kandidovať za župana, aby sa zviditeľnili a stali sa aspoň poslancami. Už vo februári som odhadoval, že cieľom Jozefa Uhlera by mohol byť v rámci nejakej dohody post vicežupana. Inak mi jeho kampaň nedáva žiadnu logiku a vonkoncom nie ekonomickú. Obávam sa, že vo volebnom obvode Bratislava V (Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čunovo) to ani na poslanca nebude mať ľahké. Ak sa mu to podarí, tak to bude najdrahšia kampaň na poslanca župy v histórii.

Pre úplnosť by som ešte upresnil svoju februárovú predpoveď ĽSNS verzus SNS. Môj odhad je, že nezávislý kandidát s podporou ĽSNS Ľubomír Huďo, dostane viac hlasov ako kandidát SNS Lukáš Parízek. U Ľubomíra Huďa a ĽSNS je predpovedať výsledok veľmi ťažké. Môže dopadnúť ako v prieskumoch, ale môže mať aj viac hlasov, vzhľadom k svojej voličskej základni, ktorá bude jedna z najdisciplinovanejších.

Druhá polovica kandidátov veľa vody nenamúti, i keď v súčte zoberie časť hlasov ostatným kandidátom. Na jej čele bude pravdepodobne Martin Jakubec.

Voľby a prieskumy

Momentálne sú zverejnené výsledky dvoch prieskumov. Jeden od agentúry Focus z prvej polovice augusta a druhý od agentúry AKO zo začiatku septembra (oba nájdete tu). Podľa môjho názoru je reálnejší prieskum Focusu, napriek tomu, že je starší. Treba si však uvedomiť že:

1. Prieskumy nie sú presné a aj keď sa na to veľmi neupozorňuje, ide o výpočet štatistickej pravdepodobnosti pre určitý interval. Číslo, ktoré sa dostáva do médií je strednou hodnotou intervalu, v ktorom sa kandidát nachádza s nejakou pravdepodobnosťou. Čiže, ak jeden kandidát má v prieskume 15% (jeho interval bude napríklad 12% až 18%) a druhý má v prieskume 10% (jeho interval bude 8% až 12%), tak ich reálny výsledok môže byť rovnaký a to 12%. Jeden bude v spodnej a druhý vo vrchnej časti svojho intervalu.

2. Prieskum ukazuje aktuálny stav a nezohľadňuje zmeny, ktoré nastanú v priebehu kampane jednotlivých kandidátov alebo antikampane voči nim.

3. Prípadné odstúpenie kandidáta v prospech iného (to, čo sa deje aktuálne v Banskobystrickom kraji) má rovnako vplyv na výsledok, avšak nie je úplne vypočítateľný, lebo voliči sa nezvyknú riadiť odporúčaniami kandidátov alebo ich dohodami.

4. Veľa voličov je nerozhodnutých (nezorientovaných) a rozhoduje sa posledný týždeň alebo dokonca v posledný deň pred voľbami. Sú aj voliči, ktorí ešte ani tesne pred vstupom do volebnej miestnosti nie sú rozhodnutí, koho budú voliť. Nálada týchto voličov sa v prieskume zachytiť nedá.

5. V neposlednom rade je nezanedbateľný takzvaný potenciál jednotlivých kandidátov. Kandidáti, ktorí sú dlho v politike sú už obohrané značky. Na jednej strane má známosť ich mena svoju zjavnú štartovaciu výhodu. Na druhej strane ich problémom je, že napriek akejkoľvek veľkej a nákladnej kampani určitú hranicu nikdy neprekročia. Neznáme mená zas majú relatívne neobmedzený potenciál, avšak po viacerých negatívnych skúsenostiach sú voliči v takýchto prípadoch veľmi opatrní.

Aktuálny stav

V tabuľke nájdete môj predpoklad rozdelenia 100 000 platných hlasov medzi jednotlivých kandidátov. Počet hlasov som vybral z dôvodu lepšieho počítania a možnosti porovnania. Ak zakryjete posledné tri nuly, dostanete údaje v percentách, ktoré môžete porovnať s výsledkom v prieskumoch alebo už so spomínaným mojim odhadom v článku z februára (tu). Ďalej je v tabuľke uvedený interval, v ktorom sa podľa mňa bude výsledok kandidátov vo voľbách pohybovať. Pre úplnosť je v nej tiež uvedené, ako dopadli v oboch prieskumoch, alebo ak kandidovali, ako si viedli v posledných župných (2013) a parlamentných (2016) voľbách. Okrem preferencií bude vo voľbách dôležitá mobilizácia jednotlivých kandidátov, ako aj účasť obyvateľov. Žiadnemu kandidátovi nepomôžu voliči, ktorí nepôjdu z akéhokoľvek dôvodu voliť. Pri tak mizernej účasti, ako býva práve v župných voľbách, bude výsledok výrazne ovplyvňovať aj odhodlanosť voličov. V histórii Bratislavského kraja nebolo v prvom kole volieb na predsedu nikdy viac ako 120 000 platných hlasov. Počty hlasov za jednotlivé roky sú 119 422 (rok 2013), 103 641 (rok 2009), 73 786 (rok 2005) a 116 642 (rok 2001). Voľby sa tento rok konajú v sobotu 4.11., tesne po štátnom Sviatku všetkých svätých (1.11.), čo je príležitosť na predĺžený víkend. Je preto otázne, či tento rok účasť presiahne už spomenutých 120 000 platných hlasov, aj napriek veľkému množstvu kandidátov, podstatne známejším menám ako v minulosti a výrazne vyššiemu záujmu politických strán.

Tabuľka kandidátov s predpokladaným výsledkomTabuľka kandidátov s predpokladaným výsledkom (Ján Hrčka)

Kto vyťaží z veľkého počtu kandidátov?

Ak by som to mal zhodnotiť slovne, tak pôvodný odhad viac ako 14 kandidátov sa potvrdil a reálne sa o post predsedu samosprávneho kraja uchádza 18 kandidátov. Borisa Kollára nahradil síce slabší kandidát Daniel Krajcer, ale výsledný predpoklad delenia hlasov sa veľmi nezmení. Dôvodom je, že Krajcer tiež nie je neznámy a hlasy bude brať najmä Jurajovi Drobovi. Najväčším favoritom je už avizovaný bývalý primátor a bývalý starosta Petržalky Milan Ftáčnik. Dohoda a z toho vyplývajúca redukcia medzi relevantnými pravicovými kandidátmi (Kusý, Droba, Frešo, Krajcer) nie je veľmi reálna, preto je matematicky nepravdepodobné, že niektorý kandidát dokáže získať viac hlasov ako práve Milan Ftáčnik. Drobeniu pomáhajú aj slabší kandidáti (Mrva, Uhler), ktorých šance sú síce nereálne, ale najmä v prípade Mrvu ho voliči budú voliť bez ohľadu na výsledok. Rovnako u väčšiny kandidátov nie je výrazný potenciál rásť pričom ich motivácie ako kandidátov sú rôzne:

Pre súčasného župana Pavla Freša je to otázka existenčného zotrvania v politike. Ak neuspeje, znamená to jeho definitívny koniec vo vrcholovej politike. Po viac ako dvadsiatich rokoch sa spolu s celým svojim župným SDKÚ-DS štábom, bude musieť začať živiť poctivou prácou. V posledných parlamentných voľbách získala strana pod jeho vedením 0,26% (6 938 hlasov) a samotný Frešo získal v Bratislavskom kraji neuveriteľných 701 preferenčných hlasov (2 394 v celej SR). Strana SDKÚ-DS získala v parlamentýnch voľbách v Bratislavskom kraji 1 617 hlasov, čiže Frešo ako líder nezískal ani 50% preferenčných hlasov svojej strany.

Juraj Droba je kandidát s najväčšou podporou pravicových strán. Vo voľbách v roku 2009 a 2013 dokázal Frešo s takouto podporou jednoznačne poraziť úradujúceho župana Vladimíra Bajana ako aj Moniku Flašíkovú Beňovú. Rozdiel bol v tom, že v tých časoch boli strany pre voličov omnoho dôležitejšie, a taktika trieštenia protikandidátových hlasov nebola tak prepracovaná ako je tomu dnes. Prípadná porážka Juraja Drobu bude mať negatívny dopad na pravicové strany. Jeho nezvolením by voliči dali strane SaS, a tým aj celej pravicovej koalícii najavo, že na zvolenie v Bratislavskom kraji už dávno potrebujete viac ako len súčet preferencií politických strán. V posledných parlamentných voľbách mal Droba 7 328 preferenčných hlasov v Bratislavskom kraji (14 610 v celej SR). To znamená, že viac ako polovicu preferenčných hlasov dostal práve v Bratislavskom kraji. Zo všetkých kandidátov, ktorí kandidovali v parlamentných voľbách, mal najviac preferenčných hlasov, aj najväčší počet preferenčných hlasov v Bratislavskom kraji. To naozaj nie sú zlé čísla a ak by sa mu podarilo zmobilizovať všetkých, ktorí ho v parlamentných voľbách zakrúžkovali, mohol by skončiť lepšie, než som pôvodne predpokladal.

Rudolf Kusý s jednoznačne najväčšou a najdrahšou kampaňou bude testovať, či peniaze sú naozaj univerzálne a dokážu nahradiť všetko ostatné, čo chýba. Bez takejto megakampane by jeho šance proti menám ako Ftáčnik, Frešo alebo Krajcer boli prakticky nulové.

Daniel Krajcer je momentálne v pozícii Borisa Kollára. V strane SKOK, na rozdiel od SME Rodina, už nemajú čo stratiť. Ich 4 860 voličov v Bratislavskom kraji im asi nebude zazlievať, ak aj vďaka ich kandidátovi vyhrá niekto iný. Po výsledku v parlamentných voľbách v roku 2016 kedy získali 0,83% (21 785) hlasov, je táto strana naopak ideálny kandidát na trieštenie súperových hlasov. Určite má nemalý podiel na tejto nominácii aj snaha odobrať hlasy Jurajovi Drobovi, keďže SaS a SKOK majú medzi sebou nevybavené účty. Daniel Krajcer v parlamentných voľbách získal 1 597 preferenčých hlasov v Bratislavskom kraji (6 960 v celej SR).

Slabší kandidáti Ján Mrva a Jozef Uhler budú mať viac hlasov, ako mali v prieskume, ale v prípade Mrvu to bude maximálne na úrovni najslabšieho z kandidátov prvej päťky. V prípade Jozefa Uhlera to bude ešte menej. Ich motivácie, napriek tomu, že ide o mojich kolegov z mestského zastupiteľstva, sú mi neznáme. Obaja zhodne tvrdia, že si veria. To je síce pekné, ale je to podobné tomu, ako keby som si ja veril, že porazím Usaina Bolta v šprinte na 100 metrov. Samozrejme, mám šancu, ak ho diskvalifikujú alebo ak sa pri behu zraní. Vo všetkých ostatných prípadoch je výsledok takéhoto súboja vopred jasný. I keď som za každú srandu a ten šprint s Boltom by som skúsil, určite by som na svoje víťaztvo nevsadil 100 000 eur (aktuálne náklady na kampaň Jozefa Uhlera), ani 55 000 eur (aktuálne náklady na kampaň Jána Mrvu).

Financovanie kampaní

Po zmene zákona je okrem finančného limitu na kampaň (maximálne 250 000 eur pre nezávislého kandidáta), stanovená aj povinnosť používať transparentný účet a zúčtovať náklady do 30 dní po voľbách. Tu by som upozornil, že heslo Rudolfa Kusého z komunálnych volieb 2014 je platné a stále aktuálne. Ten, kto zaplatil kandidátovi billboardy alebo celú kampaň, bude chcieť svoje peniaze späť aj s úrokmi. Problém je, že práve on je na najväčšom počte billboardov a iných reklamných plochách a preto sa ho najviac zo všetkých kandidátov pýtajú, koľko stojí jeho kampaň a kto ju financuje. Treba si uvedomiť, že plat župana za posledné 4 roky (2013 až 2016) bol 166 722 eur v hrubom, čo predstavuje menej ako 120 000 eur v čistom za celé volebné obdobie. Teraz bude župan vo funkcii 5 rokov, napriek tomu ročný príjem cca 30 000 eur v čistom ani zďaleka nezodpovedá nákladom na kampaň. Toľko ľudomilov, ktorí chcú vykonávať mandát župana 5 rokov zadarmo alebo si za to ešte dokonca aj zaplatia, som v živote nevidel. Do 30 dní po voľbách síce zúčtujú náklady, ale to už je, ako so hovorí, po funuse. Na čo je voličom informácia, koľko oficiálne priznaných nákladov musí vedieť víťaz (lebo porazených sa nikto nepýta) “vrátiť” svojmu sponzorovi? Táto informácia by mala byť pre všetkých voličov prvoradá a mali by ju mať k dispozícii pred voľbami. Kto detailne nezverejní všetky náklady na kampaň spolu s menami “sponzorov”, toho by ľudia voliť nemali. V opačnom prípade sa nemôžu čudovať a sťažovať, ako sa v samosprávach hospodári. Ten, kto nemá čo skrývať, financuje celú svoju kampaň cez transparentný účet, a ani ten nie je dokonalý. Ten, kto transparentný účet od začiatku nepoužíva, je pre mňa nedôveryhodný a preto nevoliteľný. V tejto oblasti má z relevantných kandidátov najlepšiu pozíciu Juraj Droba, ktorému väčšinu kampane platí strana SaS zo štátneho príspevku pre politické strany. Tu je uvedené, koľko plánujú investovať alebo koľko investovali jednotliví kandidáti do kampane. Čísla sa, samozrejme, nezhodujú s tými, ktoré aktuálne napočítate na ich transparentných účtoch.

Kto platí kampaň

Ako príklad by som rád uviedol financovanie kampane Jána Luntera. Samotný kandidát nie je chudobný človek, napriek tomu si kampaň neplatil sám. Podľa pohybov na jeho transparentnom účte zaplatili väčšinu z kampane nasledujúci ľudia: Ján Lunter (samotný kandidát) - 40 000 eur, Michal Handzuš (hokejista) - 35 000 eur, Stanislav Maar - 21 935 eur, Anton Zajac (spoluzakladateľ ESETu) - 20 000 eur, Martin Štefunko - 10 000 eur, Martin Huba - 5 001 eur, Rastislav Kulich (country manažér Googlu) - 5 000 eur, Šimon Šicko - 2 000 eur, Dagmar Handzušová (sestra Michala Handzuša) - 2 000 eur, Adam Znášik (spolumajiteľ agentúry Komplot) - 1 000 eur, … .

Ak si zoberieme štruktúru financovania, tak na celkových príjmoch na kampaň vo výške 183 000 eur sa k dnešnému dňu podielali:

Z uvedených údajov je vidieť, že 75% nákladov na kampaň uhradilo 7 ľudí, vrátane kandidáta. 765 drobných prispievateľov sa na financovaní kampane podieľalo 12%. Ak si pozrieme mená ľudí, ktorí financovali hlavnú časť kampane, tak zistíme, že kampaň nie je lacná záležitosť ani pre bohatých ľudí – neplatí ju jeden. A teraz si skúste pozrieť mená prispievateľov na kampaň kandidátov v Bratislavskom kraji ako aj na sumy, ktoré vložili a porovnajte to so známymi menami v tomto zozname.

Vyhodnotenie februárovej predpovede

Z toho, čo som napísal, sa prevažná väčšina potvrdila, dokonca aj prieskumy kandidátov sa pohybujú v odhadovaných percentách. Najviac som sa pomýlil v kandidatúre Borisa Kollára. Ten nekandiduje napriek tomu, že svoju kandidatúru 31. augusta ešte zvažoval (článok tu). Namiesto Alžbety Ožvaldovej je kandidátom Most-Híd Daniel Krajcer. Keďže pani Ožvaldová kandiduje za poslankyňu na inej kandidátke proti strane Most-Híd (viac v článku tu), tak pravdepodobne to nebolo úplne dobrovoľné rozhodnutie. Posledná nepresnosť bola v kandidátovi SNS, ktorým nie je ani Jaroslav Paška a ani futbalista, či hokejista.

Záver

Koho by som odporúčal voliť alebo nevoliť za poslancov alebo župana a prečo, sa budem venovať v samostanom článku. Bez ohľadu na nezáujem voličov, voľby budú platné a rozhodnú ich tí, ktorí sa ich zúčastnia. Bratislavská župa disponuje podľa mňa ďaleko väčším množstvom peňazí, ako sú ňou vykonávané povinnosti. Ako príklad môže slúžiť už spomenutých 500 000 eur na propagáciu, pričom všetky ostatné župy použili na daný účel iba zlomok z tejto sumy. Ak sa na voľby ľudia vykašlú, tak tieto peniaze budú opäť tiecť päť rokov kade-tade, nie však tam, kam by mali.

Ak vás tento článok zaujal a chcete pomôcť, šírte ho prosím cez Zdieľať na facebooku (pod týmto textom),  kliknite na tlačidlo Zvýšte karmu a podporte ho na Vybrali SME (po kliknutí sem). Prispejete tak k čítanosti a tým aj informovanosti širokej verejnosti. Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Strašifták, Buzik, Čačurák. Ako sa žije ľuďom s netradičným priezviskom?

Hanlivé priezvisko úrad zmení za tri eurá, inak to stojí stovku.

KOMENTÁRE

Balada o zrade, alebo bez Babiša to nepôjde

Andrej Babiš vyhral v premiérskom referende.


Už ste čítali?