reklama

Prečo má Bratislava a Petržalka málo peňazí

V živote, ako aj v komunálnej politike rýchlo pochopíte, že ak chcete meniť veci k lepšiemu, tak vždy budete potrebovať peniaze. Ak nemáte peniaze, väčšina z toho, čo chcete spraviť sú len sny a nesplniteľné sľuby.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (35)

Čím ste šikovnejší, tým viac dokážete spraviť za tie isté peniaze a naopak.

Prečo má Bratislava málo peňazí

Bratislava má dlhodobo nedostatok peňazí, lebo v nej žije takmer raz toľko ľudí, ako na koľkých dostáva peniaze. Podľa údajov od mobilných operátorov býva v Bratislave 666 tisíc obyvateľov a ďalších 130 tisíc každý deň do mesta prichádza (viac info tu). To znamená, že Bratislava poskytuje služby pre takmer 800 tisíc ľudí. V roku 2018 dostáva zo štátu peniaze podľa štatistického úradu, teda za 426 tisíc obyvateľov.

Predstavte si, že máte domácnosť so štyrmi dospelými ľuďmi, kde všetci štyria zarábajú, ale prevádzku bytu platia dvaja (Bratislavčania) a dvaja neplatia (nebratislavčania). Je iba otázkou času, kedy bude byt v zanedbanom stave a bude potrebné nájsť ďalšie zdroje peňazí. Všetci sa zhodneme, že pýtať ešte viac peňazí od tých, ktorí nájomné platia, je v takejto situácii nespravodlivé.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď obyvateľom takto zanedbaného bytu sľúbite kompletnú rekonštrukciu a nové vybavenie, budú vám radostne tlieskať. Ak však zistia, že to chcete zaplatiť z ich peňazí cez výrazné navýšenie nájomného, tak to už veľmi nadšení nebudú. Aj keby sa zavedenie vyššieho nájomného týkalo rovnako "platičov" ako "neplatičov", tak príčinu problému neodstránite. Nie je správne a nedá sa neustále viac zaťažovať peňaženku tých, čo platia.

Kto to zaplatí

Každý pred voľbami sľubuje Bratislavčanom lepšie služby a kvalitnejšíe životné podmienky. Obyvateľov by ale malo v prvom rade zaujímať, z koho peňazí tie lepšie služby plánuje zaplatiť. V lepšom prípade to opäť budú iba nesplnené predvolebné sľuby. Ale v horšom prípade to môžu byť sľuby splnené, ktoré si ale Bratislavčania zaplatia sami, cez zvýšené dane z nehnuteľností alebo poplatky za auto a parkovanie. Tak ako by sme nesúhlasili, aby opravy v zanedbanom byte znášali tí, ktorí nájom poctivo platili, tak by sme nemali súhlasiť, aby zanedbané a nekvalitné služby v hlavnom meste platili primárne Bratislavčania (viac info tu).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dotované cestovné v MHD

Ako príklad môžem uviesť Dopravný podnik Bratislava (DPB), ktorý má ročné náklady na svoju prevádzku vo výške približne 110 miliónov eur. Z tejto sumy tvorí priama dotácia mesta 55 miliónov eur (cca 50%). Ak teda platíme za lístok 1 euro, tak jeho reálna cena (náklady) sú eurá dve. Keď ročná električenka stojí 250 eur, tak jej cena je 500 eur. Polovicu z tejto sumy zaplatí Dopravnému podniku mesto z daní Bratislavčanov. Preto je logické, že Bratislavčania platia “dotovanú” cenu 1 euro resp. 250 eur za električenku. Prečo ale DPB dotuje cestovné aj nebratislavčanom, ktorí tu celý rok žijú, ale podielové dane za nich chodia do iného mesta?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kde nájsť peniaze

V Bratislave žije a pracuje odhadom 370 tisíc ľudí (viac tu), ktorí tu nemajú trvalý pobyt (240 tisíc žije a 130 tisíc denne do Bratislavy prichádza). Ak by si títo všetci prehlásili trvalý pobyt do Bratislavy, mesto by získalo naviac 100 miliónov eur každý rok (viac info tu). Táto obrovská suma by prišla zo štátu a predstavovala by nárast podielových daní takmer o 50%. Z takejto sumy by bolo možné riešiť veľa problémov Bratislavy, od kvalitnejšej MHD, parkovacích domov, záchytných parkovísk, cyklotrás, navýšenie kapacít v materských školách, nájomné byty, domovy dôchodcov - skrátka viac a kvalitnejších služieb pre občanov. Takto získanú sumu by zaplatil štát z daní a nie obyvatelia zo svojich peňazeniek.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako to dosiahnuť

Takmer nikto nedokáže žiť v Bratislave väčšinu roka bez toho, aby používal auto alebo mestskú hromadnú dopravu. Spoplatnenie parkovania, ako aj cena za mestskú hromadnú dopravu sú nástroje, ako môže mesto motivovať ľudí mať tu trvalý pobyt. Ak by parkovanie v celej Bratislave bolo spoplatnené sumou 2 eurá za hodinu a Bratislavčania by mali zľavu vo výške 100%, tak by tu parkovali iba ľudia s trvalým pobytom. Ak by hodinový cestovný lístok stál štyri eurá a Bratislavčania by ho mali zľavnený na jedno euro, bola by to dostatočná motivácia prehlásiť si trvalý pobyt.

Ak by to zákon umožňoval, ľudia, ktorí si nechcú alebo nemôžu prehlásiť trvalý pobyt, by mali mať možnosť zaplatiť ročnú sumu, ktorú štát prispieva na jedného obyvateľa Bratislavy. Takto by mohli získali rovnaké práva ako obyvatelia s trvalým pobytom. Predpokladám, že pri dnešnej sume približne 300 eur ročne na osobu, by aj tak väčšina zvolila zmenu trvalého bydliska.

20 dní v roku ako Bratislavčania

Cieľom mesta by však nemalo byť trestať ľudí, ktorí sem z času na čas musia alebo chcú prísť. Bratislava je hlavné mesto a navštevujú ho ľudia z celého Slovenska ako aj turisti. Sú tu všetky ministerstvá, úrady, rôzne štátne inštitúcie ako aj špecializované nemocnice. Takisto sa tu uskutočňuje najviac kultúrnych a športových podujatí. Zľavu na parkovaní alebo na cestovnom mestskou hromadnou dopravou by 20 dní v roku mal mať akýkoľvek návštevník. Problémom Bratislavy totiž nie sú návštevníci, ale dlhodobo žijúce a pracujúce osoby bez trvalého pobytu v tomto meste. Podrobnejšie informácie tu.

Štát problém riešiť nebude

Na Slovensku je 2887 obcí, ktoré si delia jeden balík peňazí. Ak Bratislava dostáva menej, znamená to, že ostatní dostávajú viac. A naopak, ak by hlavné mesto dostalo peniaze za tých, ktorí tu reálne žijú a pracujú, ostatní by dostali o túto sumu menej. Najpriechodnejšie by bolo nájsť pre hlavné mesto peniaze navyše bez znižovania príjmov iným obciam. Bratislava nie je Slovensko a preto žiadny parlament nezmení dobrovoľne tieto pravidlá. Nie za podmienky, že to bude na úkor ostatných, ktorí budú mať menej.

Mesto sa musí o seba vedieť postarať

Bratislava je výrazne a dlhodobo podfinancovaná. Nedostatok peňazí je spôsobený najmä tým, že mesto nedostáva peniaze podľa toho, koľko ľudí tu reálne žije, ale koľko ich tu má oficiálne prihlásený trvalý pobyt. Prehlásením trvalého pobytu sa síce problémy nevyriešia. Vyrieši sa ale nedostatok peňazí, vďaka ktorým sa budú dať reálne riešiť problémy Bratislavy od obrovského investičného dlhu na budovách a cestách až po väčšiu čistotu, poriadok a kvalitnejšie služby. Keďže štát dlhodobo nemá záujem zmeniť pravidlá alebo dofinancovať hlavnému mestu rozdiel v tejto sume, musia sa na ňu poskladať buď Bratislavčania, mimobratislavskí, alebo spoločne.

Preto, ak chceme získať viac peňazí, musí sa mesto prispôsobiť súčasným podmienkam. Musí nájsť spôsob ako presvedčiť tých, ktorí tu nemajú trvalý pobyt, ale väčšinu roka tu žijú a pracujú, aby si ho sem prehlásili.

Nespravodlivé prerozdeľovanie (aj) pre Petržalku

Okrem nedostatku peňazí pre Bratislavu vzniká značná nespravodlivosť pri delení financií aj medzi mestskými časťami. Päť mestských častí (Vrakuňa, Dúbravka, Petržalka, Karlova Ves a Podunajské Biskupice), v ktorých žije takmer polovica Bratislavčanov, dostávajú výrazne menej ako zvyšných dvanásť mestských častí (článok tu).

Obrázok blogu

V tabuľke môžete vidieť (zvýraznené žltou), že Petržalka, ktorá ma takmer o polovicu viac obyvateľov ako Ružinov, dostáva z mesta na daniach o približne milión eur menej. Toto nelogické a nesystémové delenie peňazí spôsobuje problémy aj pri prevádzkovaní materských škôl. Napríklad v školskom roku 2017/2018 bolo v Bratislave nepriajtých 2309 detí z toho najviac 634 (27%) práve v Petržalke (viac tu). Pritom do rozpočtu mesta príde zo štátu dosť peňazí na deti v materských školách. Navýšením kapacít by sa výrazne navýšili aj príjmy mesta. Tretina peňazí od štátu za deti v materských školách ale nekončia v mestských častiach, ktoré ich prevádzkujú!!! (viac tu).

Hlavné mesto znevýhodňuje štátne materské školy

Aktuálny systém prerozdeľovania daní v meste je nastavený tak, že čím viac miest v materských školách mestská časť prevádzkuje, tým viac peňazí na úkor iných činností ju to stojí a naopak. Čím sa počet miest zníži, tým viac peňazí mestskej časti ostane na iné činnosti. Takto nastavený systém zvýhodňuje neštátnych prevádzkovateľov, ktorí na jedno dieťa dostávajú od mesta viac peňazí ako mestské časti! To má za následok, že takmer každé tretie dieťa nemá miesto v štátnej škôlke, čo spôsobuje nemalé finančné problémy hlavne mladým rodinám. Primátor Ivo Nesrovnal a mestskí poslanci o tomto vedia minimálne od septembra 2017 a napriek tomu to nemali záujem zmeniť.

Ako to zmeniť

Voľby, bohužiaľ, nie sú výberovým konaním na základe schopností kandidátov. Dôvod, pre ktorý sa tak veľa neschopných ľudí točí v (komunálnej) politike je, že neviete odmerať ozajstné vedomosti a schopnosti jednotlivých kandidátov. V politike to nefunguje ako v hudbe, kde dáte do ruky kandidátom o prvé husle hudobný nástroj a za pár sekúnd každý vidí, kto na tých husliach vie hrať. Nie je to ako v tenise, kde sú jasné pravidlá a vyhrá ten lepší. V politike, aj v tej komunálnej, často stačí, že niekto dobre vyzerá a má príjemné vystupovanie alebo drahú predvolebnú kampaň. Stačí, že sľubuje to, čo chcú ľudia počuť, alebo že ho odporučí nejaká celebrita. Pracovať dlhodobo a systematicky sa v politike nevypláca. Čím viac robíte v prospech ľudí, tým menej času vám ostáva na prezentáciu vašej práce.

Len hovorením (písaním) o nespravodlivosti voči Bratislave sa zákony nezmenia. Každý, kto hlása spravodlivosť pre Bratislavu, by v prvom rade nemal zabúdať na spravodlivosť pre samotných obyvateľov bez ohľadu na príslušnosť k mestským častiam. Ako Bratislavčania by sme sa narodením alebo bývaním v niektorej mestskej časti nemali stávať jej druho- alebo treťo- triednymi obyvateľmi.

Detailnejšie informácie ako aj presné výpočty nájdete v kompletnom článku na mojej stránke www.janhrcka.sk tu.

Ak vás tento článok zaujal a chcete pomôcť, šírte ho prosím vyzdieľaním na facebooku, podporte ho na Vybrali SME (po kliknutí sem) ako aj zvýšením karmy vpravo dolu pod článkom. Prispejete tak k čítanosti a tým aj informovanosti širokej verejnosti. Ďakujem.

Jano Hrčka

Jano Hrčka

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Som občanom Slovenskej republiky, ktorému nie je ľahostajné, čo sa deje v tejto krajine. Zároveň som aj poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave a miestneho zastupiteľstva v Petržalke ako nezávislý poslanec.Ďalšie informácie sa dozviete na mojej webovej stránkehttp://www.janhrcka.sk Zoznam autorových rubrík:  Mestské zastupiteľstvo BAMiestne zastupiteľstvo PetržalIné politickéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu